Sem-tam je to téma rozhovorov s klientmi, dosť často sa to však pýtam aj ja sám seba, keď si finálne prechádzam práve dokončený preklad. Týchto niekoľko úbohých strán mi skutočne zabralo x hodín?
Odpoveď je relatívne jednoduchá.
Keď si človek číta text, číta ho spravidla jeden krát.
Pri prekladaní si však vetu musím vo všeobecnosti najprv prečítať, pochopiť, v hlave preklopiť do druhého jazyka a výsledok napísať. A výsledok si po sebe prečítať, aby prehodil slovosled alebo opravil preklepy. Ak je téma náročnejšia, povedzme také podanie v konaní alebo nebodaj nejaký dokument súvisiaci s EÚ, musím nahliadať do slovenského predpisu alebo predpisu na Eur-lexe alebo si ho naštudovať, čo zahŕňa obyčajné prečítanie alebo ak je dokument v dvoch jazykoch, spracovanie cez softvér.
A keď je celý dokument preložený, po správnosti by ho prekladateľ mal opäť celý od začiatku do konca prejsť, čo znamená nanovo prečítať východiskový text a nanovo prečítať preklad. Ak správne počítam, to znamená 4 ak nie 5x viac práce ako pri bežnom čítaní.
Podobné to je pri zadaní “urobte iba také rýchle zhrnutie”. Ani tam sa prekladateľ nevyhne prečítaniu východiskového textu, jeho pochopeniu a zostručneniu, preklopeniu zostručnenia do druhého jazyka, napísaniu výsledku a kontrolnému prečítaniu na záver.
V súčasnosti už existujú viaceré technológie, ktoré vedia urýchliť písanie, vedia si zapamätať už preložený text a použiť ho neskôr, namiesto písania na klávesnici sa dá dokonca aj diktovať (a oskenovaný text na preklad je možné veľmi efektívne previesť na text pomocou OCR softvérov), tých x čítaní však naďalej zostáva a blízkej dobe ho podľa mňa neodstráni ani AI.